Slovenské more a zelená smrť

Autor: Juraj Zaťko | 20.7.2015 o 21:02 | (upravené 1.9.2015 o 15:39) Karma článku: 4,88 | Prečítané:  1786x

Žijeme v našej malej krásnej Európe a začíname sa báť. Téma mesiaca? Grécko a imigranti a ako to celé nakoniec dopadne.

Grécko:

Tak po troške obáv a vyhrážok sa nakoniec uvoľkali a nechali nás, aby sme im tie peniaze dali. Posledné dni som sa pýtal ľudí, čo si o tom myslia. Ako si podľa nich Grécko predstavuje svoju existenciu. Vytlačiť si vlastnú menu? No dobre, a kedy? To už majú nažhavené tlačiarne a mincovne a neexistujúci kapitál, z ktorého to zaplatia? Jaj oni to zaplatia prevodom, tak na to ani tie peniaze nie sú potrebné, len niekam do systému zadajú Greuro a nahodia tam pár desiatok miliárd. Ideálne použiť kreditku, aby bol aj bonus. Neznie to krásne?

Pri Grékoch ma trápi jedna vec. Teda je ich viac, ale táto je pálčivá. Kedy si konečne priznajú, že to pokazili? Že vysedávanie v kaviarni a demonštrovanie na uliciach, sebevraždy a plač, volenie strany, ktorá hlása nesplniteľné, no krásne slogany im nepomôžu? Že dostali obrovskú pomoc, pretože sme súčasť spoločenstva, no sami sa musia snažiť? Obávam sa, že až vtedy, keď padnú na samé dno. Ukrajinci, národ to ťažko skúšaný, žiada o pomoc, ktorá sa pohybuje v percentách toho, čo dostali Gréci. Má plán a je ochotná bojovať. A Gréci? Sú ochotní vyjednávať. Veď oni sú ten veľký národ literátov, filozofov, sochárov a vojvodcov. Ako by povedali bratia Česi: Bejvávalo, vole!

Chcel by som vedieť, z čoho chcú žiť. Budovať. Postaviť sa na nohy. S čím máte spojené Grécko? Ja sa priznám, že maximálne tak s turizmom. Asi preto tam majú tak veľa úradníkov. Veď čo by iné robili? Ja sa nechám prekvapiť. Budem dúfať, že nakoniec sa budú rozdávať ostrovy a že aj na nás jeden či dva zvýšia. Nebolo by to fajn chodiť na dovolenku k moru na Slovensko? Kedysi o tom sníval aj Štefánik. Tak možno, keď bude Grécko naďalej takto šafáriť, sa jeho sen aj naplní. Budem sa tešiť.

 

Imigranti

Vďaka prúdeniu nových davov imigrantov sa otvára, pre mňa, zaujímavá debata na tému cudzincov a moslimov na naše územie. Zistil som, že som asi neoliberalista, pretože sa neprikláňam na stranu tých, ktorí idú tvrdo proti týmto netvorom z predného východu. Celkom ma zaskočilo, aký sme u nás uzatvorený na tému stoviek, či tisícov utečencov, ktorý tu aj tak nechcú ostať. Veď čo už na tom malom Slovensku. A neubránim sa paralele k tomu, ako mnohí naši pradedovia a dedovia odchádzali do zeme zasľúbenej, Ameriky. Ostávali tam a dostali možnosť žiť lepšie, zakladať rodiny. Chicago, malé Československo. Tak prečo sa tak vehementne bránime tomu, keď môžeme oplatiť to, čo nám dal niekto iný? Keď sme na tom tak dobre, že nás to vlastne nezasiahne? A keď naši utekali pred bývalým režimom? To si naozaj tak málo pamätáme? Naozaj chceme len brať a nič nevracať?

Či to je tým strašiakom toho démonického náboženstva? Veď oni sú takí zlí. Iný. A kto si to nemyslí, nech pocíti ich hnev na vlastnej koži, aby vedel, o čom je život. Čo na tom, že sa modlia k tomu istému Bohu. Ale to nikomu nehovorte. To sa náš praded Abrahám rozprával z jedným veľkým vtipkárom. Najskôr mu povedal, že on a jeho príbuzní sú vyvolený národ. Nepovedal čím, tak to zobral tak, že sú jednoducho najlepší vo všetkom. Nebolo ich dosť a tak prišiel veľký reformátor. Ukázal, že dobrotivosť a láska je super a oplatí sa pre ňu bojovať. Tak prečo nie? Keď ľudia sú takí rôzni, že ani v toho Boha nedokážu veriť len jedným spôsobom. A aby sa púštne tvory predného východu mali čoho chytiť, pretože kresťanstvo ich moc neoslovilo, Mohamed dostal zjavenie a úlohu. Rozšíriť počet veriacich. No to to na nás ten vtipkár pekne našil. A ešte sa medzi sebou bijeme, kto má pravdu.

Katechéti ma učili o tom, ako katolícke kresťanstvo je jediná pravá viera. Tie ostatné sú len slepé vetvy. Iný, že nie sú až také slepé. Že sú to len zblúdilé ovečky, ale na tej istej ceste a tak je to celkom v poriadku. Učili sme sa, ako je Boh pre nás nepojateľný, tajomný. Ako musíme prijať jeho dokonalosť v trojjedinosti. A nikdy som nepochopil, ako je možné, že nás všetkých necháva v neho veriť, len trochu inak. Napadlo ma, že je to azda jeho spôsob, ako nám dať možnosť zvoliť si to, čo nám vyhovuje najviac. Lebo ako je on tak veľký, tak sme mi len jeho časti. A občas sa to tam trošku bije.

Ťažko sa mi premýšľa o moslimoch ako o tých iných. A možno sú. Možno len naleteli. A možno sme naleteli všetci. A možno všetky tie nešváry sú len spôsob, ako sa vysporadúvame s niečím takým zložitým a neuchopiteľným, ako je Boh. A možno si len hľadáme zámienky, ako sa vybiť a naplniť svoje sebecké ciele. Nech už je to ako chce, napadá ma posledná myšlienka. Naozaj sa tak bojíme tých moslimov, alebo v skutočnosti arabov? Na prednom východe ich žije asi štvrtina. Najpočetnejšie sú zastúpení v Indonézii. A mali by sme také obavy z Indonézanov?

Update:

Tak jo, aby to nebylo takové suché. Primárně mě znepokojilo, proč lidé cítí takový odpor. Těžce se mi něčemu takovému věří. A po přečtení správy, kdy si jedna téměř padesátiletá paní vymýšlí zprávy o tom, jak migranti zabíjejí bezdůvodně zvířata, jsem zůstal zděšen. Asi jsme opravdu nedospěli do takové úrovně, aby nás bezděčný strach nenutil chovat se iracionálně. Obávám se, že jako národy Evropy a unie to nezvládneme. http://ow.ly/PSLDn

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?