V dnešnej ľudskej spoločnosti sa kladie veľký dôraz na to, aby bol človek sám sebou a prejavil svoju individuálnu stránku, ktorá upozorňuje okolie na to, s kým má dočinenia. Niektorý sa vystatujú tým, že sú veľmi dobrosrdeční, iný sa radi obliekajú do kontroverzného oblečenia, ktorým dávajú okoliu najavo, že sú nebezpečný. No nech už sú ľudia akýkoľvek, a nech svojmu okoliu vysielajú akékoľvek správi, azda nič nie je tak potupujúce, ako byť bezdomovcom. Už len toto slovo, ktoré je interpretované každým rôzne, v niektorých vzbudzuje odpor, u iných lútosť, je často používané, ako hanlivé označenie, či vulgarizmus, ktorý má v okolí vzbudiť odpor a posmešné reakcie. A prečo to všetko?
Bezdomovci, ako je známe majú problémi so záklanými existenčními problémami, ako sú šaty, potrava a strecha nad hlavou. No a čo to spraví s človekom, keď jedinou starosťou sú tie otázky, ako kde budem spať, alebo čo budem jesť? Je to určitá degradácia a zúfalstvo, kedy je vám jedno, či smrdíte, ako zdochlina, keď ste celí deň nejedli. To je jeden z dôvodou, prečo bezdomovci tak radi pijú. Pretože alkohol má úžasnú moc zabudnutia, kedy si po niekoľkých rokoch ani nespomeniete, čo sa stalo včera. A máme právo im toto zazlievť? Ako by sme sa zachovali mi, keby sme takto skončili?
Kedysi som aj ja patril k ľuďom, ktorý len nevidiacky prechádzajú okolo žobrákov a dokonca sa im snažia vyhnúť. No nedávno vo mne nastal zlom a ja som pochopil, že tých pár korún, či kúsok pečiva mi neuberie z môjho rozpočtu a ani nebudem hladovať. Veď keď sa zamyslím nad tým, že za jeden večer sa dá minúť niekoľko stovák (v mojom prípade nanajvíš tak päťdesiatka), tak tých dvadcať korún naozaj nie je veľa.
Niekedy sa s niektorými bezdomovcami aj porozprávame o tom, ako ide život a tak. Oni sa posťažujú, čo všetko im je a ako moc potrebujú peniaze. No ja viem, že aj tak vedšinou peniaze, ktoré dostanú končia na dne pohárika (či skôr flaše).
No život na ulici má aj svoje svetlé stránky. Napriek všetkému, čo títo ľudia musia prežívať je z nich až cítiť tá ohromná sila pre život. Niekedy si poviem, že radšej by som to vzal a spáchal samovraždu, ako by som mal znášať takýto krýž. No týto ľudia sú vynaliezaví a ich neutíchajúca vôľa žiť, ktorá môže byť ich najväčšou slabosťou ma vždy utvrdí v tom, že nech je akokoľvek zle, vždy sa to dá nejako dokopať do toho konca.
Nebudem však tvrdiť, že tento pohľad na bezdomovcou je komplexný. Je až zarážajúce, ako sa na ulici vytvorila hierarchia, ktorá každému udáva jeho postavenie. Spoločnosť bezdomovcou, to sú rovnaké intrigi a rovnaký hienizmus, ako všade inde. Jediný rozdiel je v tom, že týto ľudia prišli o všetko a ide im o holí život. Nenájdeš si v zime miesto na spanie a si mŕtvy. A to je realita, ktorá je všade na uliciach. Tak prečo nedať tomu žobákovi tých desať korún, nech zmierni svoje utrpenie. Pravdepodobne ich prepije, ale čo iné mu ostáva? Pretože lepšie riešenie mu nikdo v tomto štáte neponúkne. A tak naši bezdomovci ostávajú napospas svojim démonom, ktorý ich sprevádzajú až do ich konca. A my sa môžme zahrať na charitu a prispieť 10 SK a suchým rožokm.
XXX
